Monitor PMD60 z TV Pluto

 Tento článok je iba dokončením príspevku Monitor PMD60 z TV Merkur. Preto uvediem len odlišnosti oproti úprave TV Merkur. Ostatné detaily som popísal v spomínanom príspevku. Replika modulu P pre TV Pluto sa líši v použitom konektore a inom zapojení vývodov.

 

Repliky modulu P: vľavo pre Pluto a vpravo pre Merkur.

 

 Vnútro TV Pluto, ktorý bol predchodca Merkura sa líši len v mechanickej konštrukcii a použitých konektoroch na moduloch. Opäť je potrebné demontovať tuner (na doske označený ako kanálový volič) a modul O (zaplechované moduly). Z modulu O vyspájkujeme konektor, ktorý použijeme do modulu P.

Vnútro TV Pluto

 Na obrázku je už vidieť zrealizovanú úpravu.

 

Detail úpravy.

 Čo treba urobiť:

- odstrániť moduly tunera a modulu O

- na pozíciu modulu O osadiť modul P

- na pozícii tunera zapojiť dve prepojky :

    - žltá prepája vývody 1 a 4

    - modrá uzemňuje vývod 5, čím nastaví vstupnú impedanciu modulu P na 75 ohm

-  zapojiť tienený káblik prívodu video signálu medzi DIN konektor pôvodne určený pre napájanie z 12V autobatérie a konektor Z5 pin 3 : videosignál, pin 4 : zem ( pôvodné vodiče treba odpojiť )

Výsĺedok úpravy.

Na stiahnutie:

Schéma TV Pluto tu.
Dokumentácia k replike modulu P tu.

 

SBC6120 RBC Edition a grafika

 

    Pred časom som postavil jednodoskáč SBC6120 RBC Edition, ktorý je založený na mikroprocesore HD-6120. Tento mikroprocesor je označovaný ako " PDP-8 on the chip ". PDP-8 boli 12 bitové minipočítače firmy DEC. SBC6120 RBC je upravená verzia pôvodného SBC6120. 

Lákalo ma  na ňom, že to bolo niečo iné ako 8080. PDP-8 používal na komunikáciu s užívateľom ďalekopis (v manuáloch uvádzaný typ ASR 33) takže o nejakej grafike sa asi nedá hovoriť. PDP-8 na grafický výstup vo svojej dobe používal :

 

    Ploter napr. Calcomp 563  pre kreslenie na papier.

    Osciloskopický displej. Bol to analógový osciloskop v režime zobrazovania XY, ktorý sa ovládal cez napäťový D/A prevodník. Tento spôsob umožňoval kresliť na obrazovke osciloskopu obrázky metódou po bodoch. Polohu jednotlivých bodov určovalo napätie privedené na vstupy X a Y osciloskopu. Aby bol obraz stabilný - bez blikania, bolo ho treba cyklicky vykresľovať. Preto bol počet naraz zobrazovaných bodov limitovaný rýchlosťou počítača a dobou dosvitu luminoforu obrazovky osciloskopu. DEC dodávala napr. typ 34D. Pozostával s osciloskopu Tektronix RM-503 a kariet D/A prevodníkov. 

    Grafický vektorový terminál. Známe boli od firmy Tektronix napr. Tektronix 4010

Tieto terminály nezobrazujú obraz rastrovým sposobom ako TV (teda TV s CRT obrazovkou ) ale znaky aj grafika sa zobrazuje pomocou vektorov podobne ako na plotri. Používajú pamäťovú obrazovku tzn. nepotrebujú obnovovať obraz ako TV obrazovky s dosvitom luminoforu rádove v milisekundách. Výhodou tohto riešenia je, že terminál nepotrebuje pamäť obrazu lebo čo sa raz vykreslí ostane na obrazovke). Nevýhodou, že sa dá zmazať len celá obrazovka naraz. Terminál pracuje v alfanumerickom alebo grafickom režime. Bežné znaky abecedy zobrazuje ako obyčajný terminál a po prepnutí do grafiky vykresluje vektory (úsečky). Prepínanie medzi režimami a parametre vektorov sa posielajú do terminálu ako sekvencie ASCII znakov.

  

 

    Jazyk Focal 1969 dodávaný k PDP8 obsahuje funkciu FDIS pre kreslenie na displeji DEC 34D. Na stránke o SBC6120 RBC sú odkazy na stiahnutie image diskov. Na obraze disku sbc6120_os8_games_18jun2016.img - OS/8 V3Q + BASIC Games sa nachádza verzia focalu PS/8 1971 (súbor PFOCAL.SV). Po preštudovaní manuálu som narazil na strane 25 na postup úpravy funkcie FDIS pre použitie s grafickým terminálom Tektronix 4002, čo je jeden z predchodcov T4010. Tak som podľa manuálu preložil verziu s driverom pre T4002, komunikujúcu po sériovej linke (je aj verzia s paralelným rozhraním). Namiesto T4002 sa dá použiť známy program Teraterm, ktorý obsahuje emulátor T4010. Po zakliknutí možnosti Auto switch VT<->TEK na karte Setup / Terminal, sa automaticky aktivuje okno grafického terminálu ak sa detekuje znak pre aktiváciu grafického režimu.

   

 

POSTUP :

- zapneme SBC6120 RBC, so spomínaným image na CF karte

- z monitora nabootujeme príkazom B do operačného systému OS/8

- preložíme novú verziu PFOCAL-u s novým názvom TFOCAL : 

.R PAL8 ENTER

 
*TFOCAL<FOCDEF,FDIS,FOCOVR,FOCINT,FOCLIB ENTER

 
.R ABSLDR ENTER

 
*FOCAL,4WDMOD,TFOCAL,INITAL/1=10200 ESC

 
.SAVE SYS:TFOCAL ENTER

 

- na disku musíme teraz mať súbor TFOCAL.SV

- nastavíme TeraTerm

Nastavenie sériového portu, treba zadať aj line delay

 

Setup / Terminal : zaklikneme Auto switch (VT<->TEK)

 

 

Control / Open TEK, Setup / Window : nastavíme farbu textu a pozadia

Control / Open TEK, Setup / Font (font ovplyvní veľkosti okna)

Teraz môžeme okno VT TEK zatvoriť.

- spustíme TFOCAL príkazom

R TFOCAL

- na úvodnú otázku odpovieme Y

- ohlási sa promt *

- ako príklad spustíme  program WEB.FC, ktorý nakreslí pavúka v jeho sieti príkazom

LIBRARY RUN WEB

- aktivuje sa grafické okno a nakreslí obrázok, odteraz sa môžeme preklikávať medzi oboma oknami alebo VT TEK okno zatvoriť, aktivuje sa automaticky pri grafike

- program môžeme vylistovať príkazom WRITE ALL

Treba mať na pamäti, že FOCAL pozná len veľké písmená.

Ďalej môžeme vyskúšať vložiť nasledujúci program, ktorý som vytvoril modifikáciou programu uvedeného v knihe L.Granát, H.Sechovský  Počítačová grafika. Najprv zmažeme program WEB príkazom

ERASE ALL

 

01.01 C OBRAZEC Z KNIHY POCITACOVA GRAFIKA
01.02 C VYKRESLUJE NA TERMINALI T4002

02.01 S X1=850
02.02 S Y1=350
02.03 S X2=500
02.04 S Y2=350
02.05 S X3=500
02.06 S Y3=0
02.09 S D=0.07
02.15 S I=30

03.01 S W=FOUT(27)+FOUT(12)
03.05 F J=1,I;D 5
03.10 D 10;F J=1,I;D 5
03.15 D 15;F J=1,I;D 5
03.20 D 20;F J=1,I;D 5

04.02 T !!!!
04.10 Q

05.01 S W=FDIS(0,X1,Y1)
05.05 S W=FDIS(1,X2,Y2)
05.10 S W=FDIS(1,X3,Y3)
05.13 S W=FDIS(1,X1,Y1)
05.15 S X=(X2-X1)*D+X1
05.20 S Y=(Y2-Y1)*D+Y1
05.25 S X2=(X3-X2)*D+X2
05.30 S Y2=(Y3-Y2)*D+Y2
05.35 S X3=(X1-X3)*D+X3
05.40 S Y3=(Y1-Y3)*D+Y3
05.45 S X1=X
05.50 S Y1=Y

10.01 S X1=850
10.02 S Y1=350
10.03 S X2=500
10.04 S Y2=350
10.05 S X3=500
10.06 S Y3=700

15.01 S X1=150
15.02 S Y1=350
15.03 S X2=500
15.04 S Y2=350
15.05 S X3=500
15.06 S Y3=700

20.01 S X1=150
20.02 S Y1=350
20.03 S X2=500
20.04 S Y2=350
20.05 S X3=500
20.06 S Y3=0

Výsledok uvedeného programu

Program môžeme vložiť do SBC6120RBC cez možnosť Send file (ako textový súbor) alebo skopírovať text programu cez Ctrl C a vložiť pravým tlačítkom myši. Kedže focal je interpreter, musí sa nastaviť aj line delay na cca 200msec aby počítač stíhal spracovávať jednotlivé riadky programu.

Takto nahratý (vložený) program spustíme príkazom

GO

Na disku je viacero programov určených pre grafický výstup na T4002.

Zoznam focal programov na disku si môžeme vypísať príkazom

LIBRARY LIST 

Samotný focal ukončíme príkazom

LOGICAL EXIT

 

Detailný manuál k jazyku FOCAL PS/8 tu.

Vzhľadom na to, že terminály T4002 a T4010 nie sú 100% kompatibilné, uvediem rozdiely.

Aby korektne fungovali focalovské programy napísané pre T-4002 na emulátore T-4010, treba upraviť sekvencie pre zmazanie obrazovky :

T4002:    SET DUMMY=FOUT(24)

T4010:    SET DUMMY=FOUT(27)+FOUT(12)

 

Nefunguje INCREMENTAL PLOT MODE.

Funkciu FJOY() na obsluhu joysticku sa mi nepodarilo rozbehať.

Podrobnosti viď manuál FOCAL PS/8.

 

Na záver pár informácií k vektorovým terminálom Textronix.

Popis parametrov T4002 (manuál sa mi nepodarilo dohľadať)

Manuál k T4006 veľmi podobný T4002

Manuál k T4010

 

A niekoľko dosiek mi zostalo, ak by sa niekto rozhodol pre stavbu SBC6120RBC.

 

  

Terminály ( nielen ) pre NCB85

   Tak ako vo filme "Cesta do pravěku", som sa aj ja vydal na cestu späť v čase. Moji dinosaury sú však z ríše výpočtovej techniky.  S NCB85 som sa prepracoval od terminálového programu na PC k simulátoru historických terminálov VT100 a VT52 - Geoff ASCII terminal. Toto riešenie je priestorovo ideálne...ale uznajte, 32-bitové PIC pri 8085 a CP/M? Najprv som sa preto zbavil PC klávesnice a potom prišiel na rad aj samotný Geoff terminál. Zostavu s Geoff terminálom a monitorom Philips BM7502 vystriedalo usporiadanie s terminálom reálnym a síce s CM7202.M2    ( = VT100 ), ktorý svojimi rozmermi vzbudzuje zaslúžený rešpekt a eliminoval z projektu posledný rušivý element a síce samotného Geoffa.

Tento drobček však doma vzbudil vlnu nevôle ( zjavne pre svoje rozmery ) a preto po krátkej dobe padlo rozhodnutie ÚV o nutnosti vytvorenia priestorov samostatného "výpočtového strediska". Priestory sa mi našťastie podarilo nájsť a väčšie rozmery techniky už nebol problém.

Aby som sa držal myšlienky spomínaného filmu, tak som sa vydal ešte hlbšie do minulosti. Predchodcom CM7202.M2 bol CM7202... Mimochodom pre mňa je to najkrajší terminál z ČSSR.

Takže tu je už v nových priestoroch. Na bočnej strane má označenie  SM53/10, čo bol systém na riadenie technologických procesov. Podľa jeho popisu však tento kryt zrejme patril pôvodne inému terminálu.

A nakoniec oba terminály spolu. Na obrazovkách je vidieť následky prečítania knihy od K. Hodinára, Štandardné aplikačné programy osobných počítačov. Vľavo úvodná obrazovka databázového programu pre knižnice, ako ukážka použitia programu dBase II uvedeného v knihe. Ostatne poriadne výpočtové stredisko predsa musí mať aj svoj zdroj Vedecko TEchnických Informácií, teda svoju knižnicu a nie nejaké tie internety. Vpravo som si podľa popisu dBase v spomínanej knihe vytvoril jednoduchú databázu na

Evidenciu Zásob Elektronických Súčiastok.

  No a na koniec musia byť aj nejaké videá.

Štart basicovskej hry Startrek na termináli CM7202

ASCII animácia na termináli CM7202.M2

Oživenie každého z terminálov bola kapitola sama o sebe, takže chystám aj podrobnejšie  články o každom z nich.

Programy pre CP/M : SYSGEN

 ( A jeho úprava pre NCB85 + PMD32-SD)

Operačný systém CP/M býval tradične uložený v prvých dvoch, takzvaných systémových stopách diskety, odkiaľ sa po zapnutí počítača skopíroval do pamäti RAM. Preto aby sa mohla nová disketa používať ako systémová ( bootovacia ), musí sa po naformátovaní skopírovať na jej systémové stopy obraz CP/M. Na to slúži program SYSGEN.

Pre PMD32-SD bol pod CP/M napísaný program CD.COM, ktorý umožňuje vytvorenie nového image ale bez možnosti nakopírovania obrazu systému na tento image.

Ak používame NCB85 v spojení s PC ( vo funkcii terminálu ) nie je problém vytvoriť nový systémový disk programom CIM v PC. NTB85, v ktorom používam PMD32-SD je však samostatný počítač a preto som sa chcel zbaviť závislosti na PC a vytvárať bootovateľné obrazy diskov priamo v NTB85.

Aby SYSGEN fungoval správne, potrebuje poznať formát disku. Pôvodná verzia predpokladá použitie štandardných 8" diskiet, s formátom 26 sektorov na stopu a 2 systémové stopy, čo sa nezhoduje s formátom diskov PMD32-SD pre NCB85, ktorý má 64 sektorov na stopu a 1 systémovú stopu. Úprava teda spočíva v zmene týchto parametrov.

Na tejto stránke som našiel zdrojový kód programu SYSGEN. Formát disku je popísaný v úvode zdrojového kódu. Upravený zdrojový kód som premenoval na SYSGEN32.ASM.

Dôležité parametre sú

NSECTS :  počet sektorov na stopu

NTRKS :    počet systémových stôp

Formát disku pre 8" disketu :

( originál SYSGEN.ASM )

NSECTS     EQU 26 ;NO. OF SECTORS PER TRACK

NTRKS     EQU 2 ;NO. OF OPERATING SYSTEM TRACKS

NDISKS     EQU 4 ;NUMBER OF DISK DRIVES

SECSIZ     EQU 128 ;SIZE OF EACH SECTOR

LOG2SEC   EQU 7 ;LOG 2 SECSIZ

SKEW     EQU 1 ;SECTOR SKEW FACTOR

Formát disku pre NCB85 :

( SYSGEN32.ASM )

NSECTS     EQU 64 ;NO. OF SECTORS PER TRACK

NTRKS     EQU 1 ;NO. OF OPERATING SYSTEM TRACKS

NDISKS     EQU 4 ;NUMBER OF DISK DRIVES

SECSIZ     EQU 128 ;SIZE OF EACH SECTOR

LOG2SEC   EQU 7 ;LOG 2 SECSIZ

SKEW     EQU 1 ;SECTOR SKEW FACTOR

Zdrojový kód SYSGENu je napisaný v makro asemblery MAC od Digital Research. Je to nasledovník klasického ASM asemblera, dodávaného k CP/M. Výsledkom prekladu zdrojáku je okrem štandardných súborov typu .HEX a .PRN aj súbor .SYM, ktorý obsahuje zoznam symbolov použitých v zdrojáku. Súbor .SYM používa debugger SID, čo je nasledovník programu DDT. Súbor SYSGEN32.HEX prevedieme na typ COM programom LOAD.COM

Postup je štandardný :

- preloženie zdrojového súboru

    A>mac sysgen32

- prevod súboru HEX na COM

    A>load sysgen32

Použitie programu SYSGEN32 sa nelíši od použitia pôvodného SYSGENu.

Rozdiel je len v tom, že disky vkladáme v PMD32-SD do jednotlivých "mechaník" programom CD.COM.

Postup:

- v mechanike A: máme vložený image so systémom, v tomto prípade SYSTEM.NCB  spolu s

    programami CD.COM a SYSGEN32.COM

- do mechaniky B: vložíme existujúci image na ktorý chceme skopírovať systém napr.

    A>cd b:novy.ncb

- alebo vytvoríme nový image napr.

    A>cd $ b:novy.ncb

- v mechanike A: spustíme sysgen32.com

     A>sysgen32

    SYSGEN VERSION 2.0

    SOURCE DRIVE NAME (OR RETURN TO SKIP)a

    ( zadáme meno jednotky so systémom, v tomto prípade a )

    SOURCE ON A, THEN TYPE RETURN

    ( potvrdíme, že v jednotke A je vložený systémový disk )

    FUNCTION COMPLETE

    DESTINATION DRIVE NAME (OR RETURN TO REBOOT)b

    ( SYSGEN si skopíruje systém do pamäte a očakáva meno cieľovej jednotky, zadáme b )

    DESTINATION ON B, THEN TYPE RETURN

    ( potvrdíme, že v jednotke B je vložený cieľový disk )

    FUNCTION COMPLETE

    DESTINATION DRIVE NAME (OR RETURN TO REBOOT)

    (stlačíme RETURN (Enter) pre koniec alebo meno jednotky pre ďalšie kopírovanie)

Pre názornosť screenshot z NTB85

Otestujeme výsledok:

Teraz vložíme disk SYSTEM.NCB do jednotky B: a disk NOVY.NCB ( teraz už ako systémový) do jednotky A: po reštarte počítač nabootuje do CP/M. 

Stav po reštarte.
Disk NOVY.NCB bol prázdny, preto na ňom systém nenašiel program CD.COM
a vypísal CD?

Uvedený postup je jeden z možných, SYSGEN umožňuje kopírovať systém s ľubovoľného disku na ľubovoľný cieľový disk.

Treba ešte poznamenať, že SYSGEN pracuje iba so systémovými stopami disku, tzn. neprepisuje žiadne iné dáta - súbory uložené na cieľovom disku. Preto môžme systém nakopírovať dodatočne aj na disky, na ktorých už máme nejaké súbory bez ich poškodenia.

Potrebné súbory na stiahnutie tu .

NTB85

    Historicky smeroval vývoj počítačov od desktopov cez portable počítače ako KAYPRO II  k notebookom. Preto ani NCB85 nemohlo ostať bokom  a po desktope NCB385 musela teda nevyhnutne nasledovať verzia notebook-ová, čiže NTB85.
    Prvým problémom bol vhodný case. Po dlhšom hľadaní sa mi najviac pozdávala skrinka scabox 686.409 od Scame s rozmermi 300x220x170mm. Táto má dvierka na pánty, ktoré sa dajú navyše v pántoch aj vysúvať. 
    Ďalšia vec bola klávesnica. Keďže ako konzolu používam osvedčený Geoff ASCII terminál, ktorý pracuje s PS/2 klávesnicou, typ bol daný. Do rozmerov dvierok krabice som však žiadnu vhodnú nenašiel, takže urob si sám. Chcel som aby klávesy chodili ako na PC alebo Consul-kách, takže mikrospínače boli mimo hru. Nakoniec som tlačítka vykuchal zo šrotových klávesníc cnc sústruhov. A boli ešte k tomu aj značky Cherry. Sranda je ako sa podobajú na klávesy slušovického počítača TNS SL64 (alebo naopak ?). Butony jednotlivých tlačítok sa skladajú z dvoch častí. Základ je zo svetlo-šedého plastu a na ňom je nasunutý klobúčik z priehľadného plastu. Tým pádom boli popisky bez problémov. Stačilo ich vytlačiť na papier, vystrihnúť a vložiť pod priehľadnú časť. Klávesy som zapojil do mriežky podľa PC klávesnice a napojil na riadiacu dosku s jednočipom 8049. Táto doska pôvodne riadila originál XT/AT klávesnicu. 
    Ako displej som použil LCD s VGA vstupom, s uhlopriečkou 265mm (cca 10"). Používal sa ako náhrada CRT pre cnc-čka. Krabica je priestorovo (zatiaľ) dosť nevyužitá lebo prvú verziu som plánoval s FDD. Od toho som časom upustil a použil som PMD32-SD. Túto som zapojil na univerzálnej doske vo verzii pre spoluprácu s obvodom RIOT 8155 (NCB85V3 nepoužíva 8255) a s budičmi 74LS241.
   
  Momentálne používam Bios v1.1 od R.Bórika, ktorý som mierne doplnil a upravil:

1.   Doplnil som služby logického zariadenia pre znakový vstup RDR: a výstup PUN:. 
Tieto služby používajú sériový port obvodu 8256. Teraz možno využívať program PIP na prenos súborov, tlač na sériovej tlačiarni a podobne.
    Inak využívam sériový port na prenos súborov medzi NTB85 a NCB385 programom xmodem XM5V3, čo je verzia upravená R.Fulekom pre NCB85V3 a obvod 8256. Pri potrebe odoslania viacerých súborov naraz používam knižničný program NULU15, ktorým všetky súbory zbalím do jedného súboru .lbr. Tento prenesiem a potom v cieľovom počítači opäť rozbalím na jednotlivé súbory.

2.   Doplnil som aj službu logického zariadenia pre tlač LST:. Na to som využil brány P1 a P2 obvodu 8256. Ide o štandardný protokol Centronics.
- P2 :     výstup 8-bitových dát
- P1.0 :  vstup signálu BUSY z tlačiarne
- P1.1 :  výstup signálu /STB do tlačiarne

3.   Textové editory ako WordMaster alebo WordStar (ale aj iné programy) pracujúce pod CP/M používajú na pohyb v texte ustálenú kombináciu kláves CTRL + E/X/S/D. Preto som upravil konzolovú rutinu v biose tak aby boli kódy kláves-šípok interpretované ako CTRL + E/X/S/D.
   Ponechal som aj Romanom upravený Dunfieldov Monitor, človek nikdy nevie. 

Toľko popis a teraz obrázky.
   

NTB85 je kompaktný a pohodlne sa prenáša.
Poškrabaniu čelnej plochy v otvorenej polohe zabraňujú silikónové nožičky
nalepené v rohoch. Taktiež sú aj na spodnej strane.

Klávesnicu pri prenášaní po oboch stranách fixujú mechanické zámky.
(nenašiel som vhodný typ, tak som ich musel dať 3D vytlačiť)

 Zadná strana, zľava: port tlačiarne, sériový port, tlačidlo Reset, vypínač
a napájací konektor. NTB85 je napájaný z 12V adaptéra. 

Gumenné nohy prevyšujú konektory, čím ich chránia pred poškodením
pri položení počítača na zadnú stranu.
( v zalepených otvoroch bola pôvodne rukoväť )

 Pohľad na otvorený počítač, pod LCD je otvor na zasunutie SD karty

 Pohľad zboku na otvorený NTB85

 NTB85 v prevádzke.

Beží program WordStar, žltá bodka nad klávesou "+" je LED Caps Lock.
Smerové klávesy (oproti pôvodným kombináciam kláves) výrazne zvyšujú
komfort práce v editore.

A ešte treba NTB85 rozobrať, samozrejme.

Bez krytov

Prívodný kábel klávesnice je rafinovane vedený
do samotného počítača vnútrom pravého pántu .

Detail tlačítok klávesnice.

Drátovačka tlačítok.

Vnútro.

Šasi displeja.
Zľava: doska displeja, PMD32-SD, Geoff terminal, menič podsvietenia LCD

Základná doska.
Vľavo tlačidlo Reset a menič 12/5V s doskou konektorov napájania
(12V používa len displej), v strede doska prevodníka TTL-RS232,
vpravo NCB85V3

Ako vidno na obrázku, vnútri ostalo dosť voľného miesta, nakoľko som na začiatku počítal s osadením FDD. No ale poctivý notebook by mal frčať aj na batériu, takže priestorová príprava je.

Ale predsa, prvý test prevádzky na akumulátor.
avšak tento asi nebude ten pravý  :-)

V pláne je aj doplnenie modulu s koprocesorom Am9511.
Na rozdiel od TurboPascalu určeného pre procesor Z80, Pascal/MT+ funguje aj s 8080/8085 a jeho inštalačné diskety obsahujú dokonca programovú podporu pre Am9511.
  
Pozornému čitateľovi ale iste neuniklo, že som v úvode napísal, že medzi desktopom a notebookom bola ešte verzia "portable"...no a keďže poriadok musí byť, vyzerá to tak, že je zaděláno aj na PTB85 ála KAYPRO II s 9" zeleným CRT a 2 x 5,25 " FDD.

Monitor PMD60.1 z TV Merkur

   K PMD85 som používal tv Pluto, s úpravou na monitor podľa Amatérskeho rádia. Keď sa mi podarilo získať PMD60.1 tak po jeho otvorení to vnutri vyzeralo takmer rovnako ako v Plute (čo je až na odlišné mechanické prevedenie tiež Merkur). Keď mi potom známy zo zberného dvora doniesol Merkura, rozhodol som sa ho prestavať na PMD60 a neskôr na PMD60.1

TV Merkur --> PMD60

Vnútro monitora PMD60.1 s označením modulov podľa schémy

Vnútro tv Merkur typ 4160AB

(zaujímavé je zoradenie modulov Z V S, to je ako Základná Vojenská Služba...no späť)
Z porovnania monitora PMD60.1 a tv Merkur je zrejmé, že monitor je vlastne Merkur bez vf obvodov a obvodov zvuku. Takže úprava spočíva v odstránení modulu tunera, kanálového voliča na prednom paneli, nahradením modulu O modulom P a nejaká drobotina.

Takže najprv som odspájkoval tuner, vybral modul O a na základnej doske som doplnil žlté prepojky. Jedna je na pozícii R22 a druhá prepája 1. a 4. vývod tunera.

Potom som do pozície pôvodného modulu O osadil repliku modulu P, ktorú som vyrobil podľa originálu z PMD60.1.

Vľavo pôvodný modul P, vpravo replika

Strana spojov

Snažil som sa maximálne využiť diely z Merkura, tak som žltý konektor použil z modulu O. Ďalej som vymontoval z predného panela blok kanálového voliča, odpojil som ho od jeho konektora Z5 a otvor v paneli som zaslepil plastovou platničkou, na prednej strane prelepenou čiernou fóliou. 7 pinový konektor Z5, ktorým je kanálový volič pripojený do základnej dosky som ponechal na svojom mieste a na jeho pinoch sú po osadení prepojok a repliky modulu P teraz vyvedené tieto signály :
pin 3 : vstup videosignálu
pin 4 : GND
pin 5 : prepínač vstupnej impedancie 75ohm / 1kohm
          ( spína na GND a je umiestnený na prednom paneli PMD60 ) 
   
Ako vidno na obrázkoch, na piny 3 a 4 som pripojil biely tienený káblik, ktorého druhý koniec som zapojil na DIN konektor na zadnej strane Merkura, pôvodne určený pre napájanie z 12V autobatérie, teraz je využitý ako vstup video signálu. Prepínač vstupnej impedancie 75ohm / 1kohm som neosadil a na plošáku repliky modulu P som napevno nastavil polohu 75ohm, prepojením jeho pinov 10-11.

PMD60 nemá audio vstup, preto som v Merkure ponechal reproduktor aj modul Z, na ktorom je okrem iného aj audio zosilňovač s obvodom MBA810. Reproduktor som odpojil z konektora pre pripojenie slúchadiel na zadnom paneli a zapojil som ho na konektor Z3 na základnej doske, čo je výstup audio zosilovača. Ako vstup pre audio sa dá využiť konektor pôvodne určený na pripojenie magnetofónu opäť umiestnený na zadnom paneli. Ďalej som zvuk zatiaľ neriešil.
V tomto stave funguje Merkur ako PMD60, tzn. čierno-biela verzia.

TV Merkur --> PMD60.1

Rozdiel medzi PMD60 a PMD60.1 je iba v použitej obrazovke.
PMD60 (a Merkur) používa obrazovku A31-120W s bielym luminoforom.
PMD60.1 používa obrazovku 310QQ41 so zeleným luminoforom.
Keď som pred časom narazil tu na obrazovku 310QQ41, nebola už prekážka upraviť Merkur na verziu PMD60.1. Samotná úprava spočívala len v jednoduchej výmene obrazoviek, pretože obe obrazovky sú rovnaké, čo sa týka mechanických rozmerov aj elektrických parametrov.

Merkur osadený obrazovkou 310QQ41

A konečný výsledok

Schéma tv Merkur 4160AB je dostupná napríklad tu a PMD60.1 tu.
Dokumentácia k replike modulu P tu.
V novšej verzii tv Merkur 2 typ 4162AB je už modul P súčasťou modulu O a na zadnom paneli je konektor video vstupu určený priamo pre pripojenie mikropočítača, po pripojení ktorého sa automaticky odpojí signál z tuneru a tv funguje ako monitor.
Repliku modulu P som vyrobil aj pre tv Pluto. Líši sa v použitom konektore a inom zapojení vývodov. Úpravu som zatiaľ nerealizoval, takže popis bude keď to bude aktuálne.